Stargate SG-1
SG-1 > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Atlantis
SGA > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Universe
SGU > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy

Rozhovor s Davidom Hewlettom (Rodney Mckay)

Otázka: Volám sa David Read a som tu s Davidom Hewlettom. Mohli by sa obzrieť za treťou sezónou sga a povedať nám o nej niečo?
David Hewlett: Toto bola sezóna zabíjajúca Mckaya! Mckay bol všade, robil všetko po celý čas! Bolo tu dosť zaujímavé plánovanie – 8 dní som mal aj voľno, a potom som zase 6 dní v kuse natáčal. Pracujete na nejakej epizóde a ešte dva dni počas toho natáčate veci do epizódy pred tým. V tejto epizóde som robil fakt všetko – od super schopností až po hranie dvoch Mckayov.

Otázka: Mckayov Kaleidoskop.
DH Presne tak. Mám dosť obavy že ďalší rok bude Mckay doma a nebude robiť nič. Už robil skoro všetko. Ešte očakávam kedy sa stane replikátorom.

Otázka: Čo si myslíte že bolo vaše najsilnejšie vystúpenie tento rok, a boli by ste to rád urobili lepšie ak by ste mali ďalšiu možnosť.
DH: Fiha. Moje najsilnejšie predstavenie je pravdepodobne snaženie aby som bol slušný keď ráno ešte nie som celkom zobudený. Inak pre mňa bola najväčšia výzva epizóda „Mckay a Mrs. Miller“. Hranie dvoch postáv. Musíte doslova prejsť do módu robota. Musíte v presnom čase zasiahnuť správne body, a v presnom čase musíte povedať isté riadky. Potom to čo ste povedali vám pustia znovu a vy musíte niečo povedať vlastne vám, a tam sa zase musíte dostať do toho časovania.

A prvý deň keď som to začal mi Martin Wood povedal „musíte to prestať takto robiť“! A potom som sa zrazu do toho dostal, napriek tomu že som to nikdy predtým nerobil a zrazu ma to začalo baviť. Pretože príležitosť pracovať s Davidom Hewlettom sa mi tak často nenaskytne. Dostal som príležitosť hrať môj opak takže sa skutočne nemôžem sťažovať.

 Otázka: A je možné že niekde budete môcť hrať aj trochu inak ako triafať presné body.
DH: Presne tak. Toto je to čo je zábavné. V istom bode si poviete „ó môj Bože. Toto by údajne malo znieť tak ako som plánoval“!. Rozprávate na malú tenisovú loptičku na ktorej je nakreslená malá usmievavá tvár. A máte tam aj vašu malú sestru, ktorá na vás pozerá pretože je to jej prvá skúsenosť s stargate. A stretáva sa s najhorším Mckayom akého kde môžete stretnúť (smiech). A ona bola tak milá. Prišla ku mne a povedala „ja nemôžem uveriť že ty to dokážeš“.

Otázka: Keď sa o niečo snažíte, môže to fungovať.
DH: A viete čo? Chyby sú najkrajšia vec na natáčaní filmov. Najväčšia vec, ktorú som sa naučil pri práci na „Dog´s Breakfats“ bola že tieto malé náhodné nehody sú nepredvídateľné veci, ktoré dotvárajú scénu. Dokašlete niečo veľa krát a hovoríte si „ako to dopekla natočíme“.

Otázka: A v tesnej časovej tiesni je zaujímavé ako sa niektoré veci podaria, a niektoré veci vyznejú oveľa reálnejšie ako sa plánovalo na scenári. Mohli by sme sa vrátiť k Mckay and Mrs. Miller. Keď sme vás stretli na natáčaní ste sa zmienili o obave hrania cool Mckaya. Bolo to skutočne také ťažké ho hrať?
DH: Ó, bože. Vždycky keď mám hrať niekoho uhladeného som nervózny, pretože počas rokov a rokov hrám nevľúdneho.
Keď som bol dieťa v vyrastal som, hranie od veku ako 18 do 26 tak som hral buď drogového dílera, alebo surovca v škole. Čo bolo absolútne absurdné, pretože ja som bol najmenej terorizujúca osoba. A najlepšia realizácia čo som mal ako herec bola „počkaj sekundu, môžem prejsť okolo na motorke, bolo to super pretože som mohol mať kožené topánky a podobné veci“.

Otázka: Bavili sme sa s Kate ako asi viete.
DH: Určite jej neverte ani slovo čo povedala, je klamárka (smiech). Nie som vôbec presvedčený že sme príbuzný. Len očividne máme „Hewletizmus“, Tak to nazval Martin Gero. Máme istý Hewletizmus, čo znamená že sme boli odsúdený na to aby sme hrali brata a sestru až do konca našich dní.

Otázka: Aké to bolo pracovať s Kate na Stargate? Myslím to totiž tak že už ste predtým mali možnosť s ňou pracovať na A Dog's Breakfast.
DH: Išlo to ako jedna radosť. Kate je veľmi dobrá herečka, preto aj hrala v A Dog's Breakfast, chcel som jej skutočne dať príležitosť aby urobila niečo čo by ľudia pozerajúci Stargate mohli vidieť. V poslednej dobe začala chodiť na konkurzy. Ja som istú dobu s nádejou predpokladal že by sa mohla zúčastniť konkurzu na Stargate.

A úprimne ako jej brat – ona je veľmi lacná. Na „dog“ sme s ňou tiež pracovali bez toho aby dostala veľa zaplatené. Avšak s tým filmom bol problém že keď som ho už mal režírovať, tak som stále pracoval na scenári. A pravdepodobne sa Jane pozerala na všetko čo som nestíhal.

Ale proste bolo veľmi milé s Kate hrať. Napríklad asi moja najobľúbenejšia scéna je ako som tam bol s Kate a Flaninganom.

Otázka: Martin Wood zachránil záver s tou scénou z videom z epizódy Letters from Pegasus.
DH: On zachránil záver? A s akým účelom?

Otázka: Áno zachránil.
DH: Tak dobre pre neho. Vyšlo to veľmi milo, bolo tam dosť veľké uvolnenie. Ja som si Kate nemilosrdne doberal a prvý krát keď sme natáčali tú scénu tomu totálne prepadla.

Otázka: Áno, ona to pred tým vôbec nevidela, ten klip.
DH: Je to pravda, ona to predtým nevidela, a aj tak je dosť emocionálne labilná. A povedala že sa v tej chvíli nevedela totálne vzpamätať. Viete pracujeme spoločne v TV seriály, je to také milé a prvá vec – som si istý že vám to povedala – začala plakať. Potom bola v rozpakoch.

Otázka: Daria sa väčšinou pri natáčaní plány?
DH: Pokiaľ pôjdete po tenkej lajne. Pokiaľ idú veci skutočne zle, tak robím okolo blbosti. Je veľmi jednoduché vyvolať veľa napätia na pľaci. Natáčanie môže byť samo osebe dosť napäté. Myslím si, po istej stránke je úlohou herca aby veci pokračovali a aby boli jasné. Myslím, že je tu u herca istá zodpovednosť, môžete prísť na natáčanie ako herec a môžete šíriť napätie, alebo môžete prísť úplne relaxovaní. Sú niektorý herci, ktorý keď prídu na pľac a všetci sa dostávajú do malého napätia kvôli niečomu.

Otázka: Aha, kto je napríklad takýto?
DH: Ťažko povedať, ale prídu aj iný herci, u ktorých je istá srdečnosť a ľudia sú radi keď tam sú. Mitch Pileggi (plukovník Steven Caldwell) je perfektný príklad. Na natáčaní je to najväčšia osobnosť. Asi by som povedal že najväčšia zo všetkých čo tam sme. Ale môžete dostať hosťujúcu hviezdu a znovu sa to stane hrozným. U nás herci sú dosť v pohode, takže veci ostávajú „milé a svetlé“.

Otázka: Myslím že super príklad na to je Richard Dean Anderson...
DH: RDA je v tom veľmi dobrý. Áno je to pravda.

Otázka: Aká konkrétna scéna bola pre vás najviac uspokojujúca ako pre herca. Alebo do akej scény ste išli s najväčším pochopením.
DH: Myslím, že sú také dve. Jedna o ktorej sme sa práve bavili – tá, kde bola Kate, Sheppard a ja na konci Mckay and Mrs. Miller. Hlavne kvôli tej stránke Mckaya, ktorú sme dovtedy nevideli. Táto spolu s ďalšou epizódou v tretej sezóne.

Otázka: Tao of Rodney?
DH: Presne tak.. Hlavnou úlohou celého scenára bolo analyzovať postavu Mckaya.

Otázka: Nebolo to osviežujúce? Pretože presne na niečo také som čakal.
DH: Bolo to fantastické. A na nešťastie pretože to bola dlhá epizóda – natočili sme jednu scénu s Paulom McGillionom. A bol som sklamaný, že sa tam nedostala. Ale myslím, že sme ju dali aspoň na dvd.

Otázka: Áno.
DH: Pretože konečne som sa zblížil s niektorými postavami, ako to Mckay dovtedy nikdy neurobil. A myslím, že tá vec s Joe Flaninganom – a opäť to ukazuje aký Joe dokáže byť vtipný. On tam proste sedel a mal takú zmätenú tvár a táral nezmysli. Taký štýl ala RDA. Aj s Torri Higginson to bolo zaujímavé. Aj medzi Weirovou a Mckayom to bolo iné ako do tejto epizódy.

Otázka: Myslím, že ste to presne trafil. Jedna z vecí, ktorá je podľa mňa zaujímavá na tejto epizóde je to zameranie na Mckayove využitie, nie také ako dovtedy, ale skôr po duchovnej stránke a priateľstva.
DH: Základom drámy je napätie. Konflikt. Nechcete ľudí v bežných situáciách. Čo mám strašne rád je scéna s Rononom – to je pre mňa také prekrásne scifi.

Otázka: Presne to sme potrebovali. A takúto scénu sme očakávali od epizódy Sateda, keď sa Mckaya Beckett pýtal: „rozprávali ste sa niekedy s nám? Sadli ste si vôbec niekedy s ním?
DH: Tak Jason Momoa (Ronon). Táto osoba študuje filmy, pozerá filmy – väčšinou starú klasiku. Pozerá sa na hercov, pozerá sa na ich výkony. Ale čo je super je mať s ním scény akurát keď nemá strieľať alebo byť chladný.

Otázka: Užívateľ Teknikal z GW fóra: „Ak by sa robil film o vašom živote a mohli by ste tam mať hocijakého herca na svete, okrem vás, ktorý by hral vás, kto by to bol a prečo?“
DH: Kto by ma hral a prečo? Niekto súčasný? Koho by som rád videl hrať ma? Poviem vám to. Aké je jeho meno? Lukas Haas. Dieťa z „Witness“ Už vyrástol a skončil – Stále ho vidím v tých zaujímavých veciach, ktoré robí. Prednedávnom som ho videl vo filme „Brick.“ Videli ste ho?

Otázka: Nie, nevidel.
DH: Ako výrobca filmov, mali by ste to vidieť. Je mladý – neviem presne koľko má rokov. Zaujímavý film. Je to filmový set na strednej škole. Myslím si, že je to vynikajúce. Lukas Haas hrá drogového dílera, ktorý žije u svojej mamy. Robí biznis mimo ich domu. Chlapík sa vyhráža druhému na druhom konci kuchynského stola. Príde jeho mama a začne im ponúkať kávu, cereálie, ovocný džús. Je to jeden z mojich obľúbených mladých hercov. Či je ten pravý, aby ma hral – je, tak to cítim.

Otázka: To ide potom pravdepodobne z úprimnosti srdca. Nemusí vyzerať ako vy, ale čokoľvek robíte, vychádza to z rovnakého miesta.
DH: A pre spokojnosť ostatných, Jane povedala, že by to bol Daniel Craig.
Otázka: OK! (smiech)
DH: Prajem si, aby som si na to pomyslel pred Lukasom Haasom.

Otázka: Paul – jeho rola sa zmenila v štvrtej sérii z pravidelnej na občasnú. Čo si o tom myslíte a ako sa cítite?
DH: Toto je jedna z tých divných vecí, kde, úprimne, v tomto vákuu neviem, čo môžem a čo nemôžem povedať. Rád som s Paulom každý deň. Zabudnime na chvíľu na Becketta. Paul McGillion Miloval túto šou. Má rád ľudí. Je to jeden z ľudí, ktorí prídu na pľac a štáb ich má rád. Štábu bude chýbať viac ako nám, pretože McGillion a ja sme mali veľa scén spolu, ale mal som ho rád ako časť súdržného tímu, ak to dáva zmysel. Minulú sériu sme boli spolu už menej. Je super mať ho naokolo. Z čisto sebeckých dôvodov.

Už som to povedal predtým. Jedna z vecí na TV šou je, že imitujú život vo veľa variáciách. Keď sme sa pripojili k Stargate, dostali sme aj sociálne zázemie. Mali sme priateľov. Je to ako okamžik života. Máte priateľov, potom sa náhodou ocitnete na stretnutí s fanúšikmi. Stáva sa z toho obrovská sci-fi párty. Ale spolu so seriálom prichádzajú aj nečakané veci. Ako v živote, tu tiež neviete kedy sa veci zmenia, či kedy niekto zomrie.

Neviete, kedy sa niekto presťahuje čí pôjde kdesi inde. Jedna vec na sci fi, ktorú stále zdôrazňujem, je že nikto tu nezomiera. Vždy je cesta, ako vrátiť niekoho späť. Už sme to videli veľakrát aj v Stargate. Stále v to dúfam.

Otázka: Ale napriek tomu, máte vzťahy, ktoré sa budovali, ktoré sú námetmi na hlavný dej, a ktorým sa blížilo a boli poškodené. Nech sa čokoľvek stalo medzi tými ľuďmi, ale ste stále predmetom príbehu, z hľadiska vašich vzťahov.
DH: Sme základom deja v rovnakej miere, ako my sťa ľudia sme základom nášho života. Myslím si, že rozhodnutia, ktoré sa urobili tam hore, prichádzajú z veľa rôznych miest. Časť dobrých televízii drží ľudí v napätí. Nemôžete držať status qou naveky. Raz sa to zmení. Veci sa musia zmeniť. Osobne si myslím, že to je nešťastné. Nemyslím si, že je to naposledy, čo uvidíme Paula. Som si tým istý. Ale ja zároveň nie som človek zodpovedný za rozhodnutia. Ale na druhej strane. Nechcete sa dostať do bodu, keď budete vedieť, čo sa stane. Ak by ľudia nezomierali, nebolo by tam žiadne riziko.

Otázka: Alebo prinajmenšom aspoň riziko smrti.
DH Presne. Máte pravdu.

Otázka: Čo ste si z tejto šou zobrali ako postava, ktorá sa najviac vyvíja?
DH: Myslím si, že jeho stretnutie s jeho druhým ja v druhom vesmíre ho pravdepodobne zmení najviac (Mckay). Dôležitejšie ako to, že videl seba z vonku je, že videl niekoho, kým mohol byť, s ľuďmi, ktorí sú pre neho dôležití.

Myslím si, že vec, ktorá nám najviac povie v časti „Mckay and Mrs. Miller“ je, keď Mckay vidí, aký mohol byť k jeho sestre a aký mohol byť k Sheppardovi a k Teyle. To je vec, ktorá bude mať na Mckaya najvýraznejší dopad. Myslím si, že ho to spraví lepším. Myslí si, že sa potom bude viac cítiť vinným.

Otázka: Nuž, videli sme, ako sa zmenil za rok. Je viac otvorený a trošku viac ochotný, trochu viac jemnejší a citlivejší. Ale nie o príliš. (smiech)
DH: A zároveň to je zvyk, ktorý sa ťažko prekonáva. Zotrie sa keď potrebuje. Opäť, je to ako hocičo iné. Nemôžete úplne zrušiť to napätie. Ak by sme všetci spolu vychádzali, tak by to bola najnudnejšia šou na svete. Myslím si, že zábava prichádza z rozličností názorov a prístupu. Skutočne sa teším, keď uvidím, čo sa stane s Amandou a Jewel Staite (Dr.Keller) a Michaelom Beachom (plukovník Abe Ellis) a všetko dokopy. Prichádzajú nové postavy. Zomieram túhou vidieť ako sa to vyvinie. Amanda je pre mňa číslo jedna, pretože Samantha aj Mckay majú za sebou bohatú minulosť.

Otázka: Správne. Z pohľadu scenáristov to bude pravdepodobne smer, ktorý bude najzaujímavejší. Pokračujme. Čo očakávate od ďalšej série?
DH: Určite sa teším na to napätie medzi Samanthou a Mckayom. Bude to veľmi zaujímavé, pretože sú to podobné typy.

Otázka: Bude to zaujímavé nielen a hľadiska hereckého obsadenia, ale aj z ich vlastnej perspektívy ako vedcov. To by mohol byť konflikt.
DH: Absolútne. Ak by ste mali na výber s kým chce pracovať, či so Samanthou alebo Mckayom?

Otázka: Na to nebudem odpovedať.
DH: Veľmi múdro. Toto interview sa skončilo (smiech). Ale ja s vami ostávam. Samanta má tú výhodu, že sg robí už veľmi dlho. Pozná všetky veci, je múdra a sympatická. Prečo by ste chceli pracovať s Mckayom. Čo dúfam, že uvidím? Dúfam, že uvidím tú neistotu v Mckayovi, pretože nie je idiot. Viete, čo tým myslím? A ešte raz – kto vie, aká je? Ja neviem, ako sa stane časťou ďalšej série. My, takisto ako aj vy, sme ponechaní v tme. . . Veľa ľudí mi na GateWorld vraví, že nehovoríme celú pravdu, že toho vieme viac, ale to nie je pravda.

Otázka: Nuž viete, my to zistíme.
DH: Počul som o tom klebety. Počúvam to stále. Nikdy neviem, čo je pravda a čo nie. Som zvedavý, čo s tým spravia. Je veľa možností kam sa to môže uberať. Teším sa na to.

Otázka: Čo si myslíte, že je najsilnejšia stránka Atlantisu, a čo najslabšia?
DH: Zaujímavé. Najsilnejšou stránkou je bezpochyby humor. Fantastický zmysel pre humor. Mám pre vás super odpoveď. Povedal by som, že humor je jej najsilnejšia aj najslabšia stránka. Nie som fanúšikom veľmi vážnych sci-fi, ale myslím si, že je tu priestor aj pre ne. Myslím si, že je tu priestor pre „Blade Runners“. Klaniam sa pred Battlestar. To nie je veselá šou. Mám to rád, ale potrebujem aj nejakú ľahkovážnosť. Neverím, že tam sú ľudia stále vážni. Potrebujem to občas odľahčiť. Počas môjho života sme sa ja a Jane smiali stále. A tak sa s tým stotožňujem viac. Myslím si, že Stargate, nielen Atlantis, ale celá Stargate je veľmi dobrá a vtipná. Je veľmi dobré poukazovať na absurditu situácie v ktorej často sú.

Otázka: Nuž, je to budované v štýle Indiana Jones. Máte tam to napätie, dobrodružstvo, ale niekedy sa len smejete ako šialený. Spôsob, akým to robíte k tomu vedie.
DH: Správne. To je dôvod, prečo som povedal, že je to naša sila aj slabosť. Myslím si, že vždy je nebezpečne ísť príliš ďaleko ku komédii, kde stratíte dávku napätiam ktorú potrebujete na konflikty. Ak by sme ja a Sheppard len bláznivo vtipkovali, asi by sa vám to nepáčilo. Myslím si, že vždy je riziko, že sa niečo také stane. Môže sa to dostať k bodu, keď vždy prechádzajúc cez pole sa budeme baviť a nezmyselných veciach, čo by mohlo byť vtipné, ale ak by sme v tom pokračovali, tak by ste sa z toho rýchlo nasýtili.

Ale veľmi múdrym ťahom bolo nechať ma vyhodiť celú sústavu do vzduchu a nemať pravdu. Všetky tieto náhle veci dávajú našim vzťahom nové dimenzie, čo je veľmi dôležité. A to nie je vtipné. Vtipné bolo to, že som išiel za nimi a ospravedlnil sa za zničenie celej sústavy, ale to nebolo len o tej sústave, bolo to aj o dôvere a ohrození nášho priateľstva. Sú veľmi dobrí v tom, čo robia. Joe Mallozzi a Paul Mullie by nám mali budúci rok „vládnuť“ a sú veľmi nedočkaví. Mám rád Joea za to aký je otvorený a tvrdohlavý. Miluje to tu. Som zvedavý, čo tu nového vymyslia.

Otázka: A Dog's Breakfast: Bolo ťažké režírovať sám seba a prečo?
DH: Nie a viete, čo je vtipné? Mal som menej problémov s režírovaním ako s hraním. Pretože zrazu som zabudol, že musím hrať vo filme, čo znie trochu hlúpo, ale musíte si spraviť poriadok vo veciach, ktoré nepoznáte. Dlho som sa na to pripravoval. Študoval som filmy, knihy a všetko, čo som mohol o tom nájsť. Som veľká „príručka“ ohľadne tohto. Ak chcem niečo robiť, tak chcem sa o tom dozvedieť čo najviac ešte predtým, ako to začne. Takže som strávil veľa času sústredením na to. Potom som prišiel na pľac a zrazu mi to išlo!

Vedel som, čo by mali postavy robiť. Najťažšou vecou, ako pre postavu, bolo to robiť správne. Cítil som sa, akoby som dal režiséra bokom, pretože som to nebol schopný spraviť tak, akoby som chcel ako režisér. Spravil sm ich, ale nebolo to také, ako som to chcel. Najdôležitejšou vecou, ktorú som objavil je, že režírovanie je menej o tom vravieť ľuďom, čo chceš, ako o tom nechať ich to spraviť tak ako chceš. Je to určite druh inštinktu, začať hovoriť ľuďom: „nie, toto musí byť inej farby a podobné veci.“ Realita je, že tam máte veľa ľudí pracujúcich s vami a to je ten rozdiel. Pracovať s vami je opozitum od pracovať pre vás. Ak sa budete snažiť riadiť všetko do detailov, tak to nepôjde – aspoň mne nie. Som si istý, že sú ľudia ako Robert Cooper, ktorý to dokážu.

Ale ja uprednostňujem, a som často príjemne potešený, či ohavne sklamaný, s tým, čo ľudia so sebou donesú. Viete, čo to znamená? Ja ani vy nenavrhujem skrine. Ak by ste našli niekoho, kto to robí celý život, a mohli by ste počuť, čo si myslí, boli by ste prekvapený. Ak by som im presne povedal čo si má Kate obliecť, tak by to nevyzeralo ani z polky tak dobre ako to, s čím oni prídu. Pretože ja by som nikdy nepomyslel na polku vecí, ktoré použili.

Otázka: Ste spokojný s tým, ako bol film prijatý aj s jeho premietaním, ktorého ste sa zúčastnili v Burbanku?
DH: Nemohol som tomu uveriť. Nechcel som robiť verejné premietanie, pretože som si nemyslel, že buďme mať dosť času, aby sme tam dostali všetkých, dali o tom vedieť, a všetky tie veci okolo. Je to dôkaz o Jane, ktorá bola našou hnacou silou. Je to smiešne, pretože je to miliónkrát lepšie ako to, čo som z toho pôvodne chcel mať. Pôvodne to malo byť natáčané len s malou kamerou. Doslova sme to chceli robiť s bežnou kamerou a točiť to cez víkendy.

Mal to byť len experiment, aby som uvidel, aké to je byť režisérom a skončili sme so skutočným filmom. Som z toho rozochvený. Najdôležitejšou vecou bolo pre mňa to, že som chcel spraviť film pre celú rodinu, na ktorom sa môžu zasmiať. Nechcel som spraviť niečo, čo by sa odcudzilo. Mám rád horory, sci-fi a podobné veci, ale viem, že ich prvky by mali byť radšej minimalizované pred obecenstvom. Chcel som film, na ktorom by sa zasmial môj otec. Myslel som si, že to bude „zlaté“, keď sa na to pozrie aj môj otec.

Otázka: Správne, on sa nezasmeje na všetkom.
DH: Taký je môj otec. Chcel som jeden z tých starých Pink Panterov, alebo jeden z tých hlúpych lietadlových komédií, na ktorých by sa môj otec zasmial, pretože tam nie je násilie alebo priamy sex, či niečo podobné, ale je to tam skryté.

Otázka: Obsadenie z Atlantisu je veľmi rôznorodé, čo nie je bežné v amerických seriáloch. Čo je pre vás najväčšia vec pri pracovaní s obsadením sga? Rôznorodosť ľudí?
DH: Tak, tá hlavná zaujímavá vec toho celého je priamo v hlavnom deji. Máme byť skupina rôznorodých ľudí. Celé je to o tom, že sme medzinárodná expedícia. Nie je to americká, alebo britská misia. Reprezentujeme celý svet. Takže práve kvôli tomu máme Kanaďanov, Američanov (a Čecha... – pozn. prekladateľa). Myslím, že máme ľudí z veľkej časti sveta.

O tom to je. Proste inteligentná televízia. Nie je to robené podľa nejakých politicky prospešných vecí, alebo podľa jednej kultúrnej črty. A pozrite – máme McGilliona, Nykla ... keby títo herci, ich postavy boli Američania, išlo by už o úplne iný seriál. Vždy je tu potom priestor na rôzne nedorozumenia, pokiaľ ste z iného prostredia, inej rasy, alebo vierovyznania. To je podľa mňa niečo skutočne zaujímavé, hlavne na skúmanie do budúcna.

Otázka: To sú jedny z vecí, ktoré sa dúfam v sga objavia.
DH: Áno. Stargate sg1 bola dosť o náboženstve a kultúre hlavne v spojení s hviezdnou bránou. Proste z toho ich pohľadu.

Otázka: Tak to bolo už od začiatku.
DH: Áno, ako sa volal ten film? Niečo s bohmi?

Otázka: Children of the Gods – Deti bohov, bol to pilotný film seriálu.
DH: Áno

Otázka: Povedzte nám nejakú vec, čo vás Meredith naučil (smiech).
DH: Buďte veľmi opatrný ohľadom svojho mena. To čo ma naučil je hlavne asi to nie vždy byť správny. Nie je to len o tom byť správny. Život je o mnohých iných veciach, nie len o dostavaní správnych odpovedí. Myslím, že to je veľká vec, ktorú som dostal od neho. Vždycky som chcel byť prvá osoba, ktorá dokončí krížovku, zloží puzzle, prvá osoba, ktorá niečo vyrieši ... a veľa podobných vecí. To nie sú tie najdôležitejšie veci.

Možno sa niečo naučíte v knihe. V knihe to vyzerá jednoducho. Ale hneď ako prestanete sedieť a začnete niečo robiť, všetko sa môže zmeniť od základov. To bude to čo som sa naučil.

Rozhovor preložili Jonas a Lado.
Rozhovor je preložený a upravený z gateworld.net.