Stargate SG-1
SG-1 > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Atlantis
SGA > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Universe
SGU > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy

Rozhovou s Louisom Ferreirom

Ako líder posádky uviaznutej ďaleko od domova má plukovník Young na pleciach veľa zodpovednosti. Posádke Destiny, ale aj nám divákom, sa začína zdať že Young nie je ten pravý na túto prácu. Avšak pravou osobou na hranie tejto zložitej postavy je očividne Louis Ferreira. Louisa sme zastihli práve pri natáčaní druhej polovice druhej série, počas ktorej bude mať plukovník oveľa viac práce, a to nie ľahkej...

Dnes sa sním rozprávame o začiatkoch jeho kariéry, o jeho účinkovaní v Stargate a o plukovníkovi Youngovi.

Gateworld: Ako sa máš, Louis?)
Louis Ferreira: Fantasticky, ty ako?

GW: Nie zle, som rád, že sa môžeme konečne porozprávať. Ako s tebou zaobchádza Vancouver?
LF: Je to prekrásne mesto. Tento rok bol skvelý, dialo sa tu toľko vecí, hlavne olympiáda. Bolo skvelé byť toho súčasťou. Osobne si myslím, že v Kanade nie je krajšie miesto. Je vlastne ironické, že zimná olympiáda sa uskutočnila v tomto meste, pretože je to najmenej „zimné“ mesto v Kanade. Bolo to super.

GW: Poďme sa trochu porozprávať pre ľudí, ktorí sa stavajú tvojimi fanúšikmi, ľudí, ktorí nepoznajú tvoju predchádzajúcu prácu. Ako si sa stal hercom? Za posledných 25 rokov si hral vo viacerých známych filmoch, od Saw až po Shooter-a.
LF: Mal som ťažké detstvo, môj otec zomrel keď som mal 11. Potom som vyrastal v systéme sociálnej starostlivosti. Žil som so svojou matkou, ktorá nevedela ani slovo po anglicky, a sestrou. V tomto období som začal pracovať, bol som veľmi mladý. Žil som si viac-menej ako slobodný človek, venoval som sa športu. Bol som dosť nezávislý, asi aj preto, že som vyrastal v mnoho-kultúrnej spoločnosti, takže som z času na čas doslova býval s cudzími rodinami. Cudzie zvyky, cudzie kultúry... Hovorím to len preto, aby ste získali predstavu.

Život takto pokračoval, a ani som sa nenazdal, bol som na strednej škole. Pracoval som v továrňach a tak podobne. Jedno dievča v škole, ktoré si myslelo, že dobre vyzerám, mi povedalo, že som ako Matt Dillon z „The Outsiders“. Povedal som „Hmm, super“, ale ako som vravel, bol som chlapec z ulice, takže mi to bolo jedno. No ona neprestala a hovorila, že v meste je casting, „Mal by si tam ísť a stať sa hercom!“.

Zdalo sa mi to super, ale myslím si, že som tam išiel hlavne preto, lebo som sa chcel psychicky vyrovnať s mojou minulosťou. Chcel som si vybiť hnev. Bol to film s názvom „The Return of Billy Jack“. Dostal som tam rolu, a režisér mi povedal, že mi zoženie agenta. Bolo to v Toronte – bol to myslím rok 1986. A odvtedy som stále hral, učil som sa to každým možným spôsobom.

Louis Ferreira Takže, teraz k tomu, prečo som vám hovoril o mojom vyrastaní v mnoho-kultúrnej spoločnosti. Myslím si, že moja najväčšia sila bola v prispôsobivosti, v schopnosti robiť mnohé druhy rôznych filmov a žánrov. Stále to robím veľmi rád. Bol to pre mňa akýsi útek. Nie som veľmi na celebrity a osobnosti. Ale mám rad Meryl Streep, De Nira, Al Pacina. Stali sa jedinečnými a zaslúžili si to. Boli skvelí, a stále sú skvelí herci s veľkým repertoárom. Práve kvôli tomu som sa chcel stať hercom.

Život takto pokračoval, a ani som sa nenazdal, bol som na strednej škole. Pracoval som v továrňach a tak podobne. Jedno dievča v škole, ktoré si myslelo, že dobre vyzerám, mi povedalo, že som ako Matt Dillon z „The Outsiders“. Povedal som „Hmm, super“, ale ako som vravel, bol som chlapec z ulice, takže mi to bolo jedno. No ona neprestala a hovorila, že v meste je casting, „Mal by si tam ísť a stať sa hercom!“.

Zdalo sa mi to super, ale myslím si, že som tam išiel hlavne preto, lebo som sa chcel psychicky vyrovnať s mojou minulosťou. Chcel som si vybiť hnev. Bol to film s názvom „The Return of Billy Jack“. Dostal som tam rolu, a režisér mi povedal, že mi zoženie agenta. Bolo to v Toronte – bol to myslím rok 1986. A odvtedy som stále hral, učil som sa to každým možným spôsobom.

Takže, teraz k tomu, prečo som vám hovoril o mojom vyrastaní v mnoho-kultúrnej spoločnosti. Myslím si, že moja najväčšia sila bola v prispôsobivosti, v schopnosti robiť mnohé druhy rôznych filmov a žánrov. Stále to robím veľmi rád. Bol to pre mňa akýsi útek. Nie som veľmi na celebrity a osobnosti. Ale mám rad Meryl Streep, De Nira, Al Pacina. Stali sa jedinečnými a zaslúžili si to. Boli skvelí, a stále sú skvelí herci s veľkým repertoárom. Práve kvôli tomu som sa chcel stať hercom.

Postupne sa moje myslenie zmenilo z „Hej, pozrite, dokážem na seba sám zarobiť peniaze a ešte sa aj postarať o svoju matku a dostať ju preč z ghetta“ - na -„Aha, môžem so svojou prácou niečo zmeniť, môžem mať nejaký vplyv na spoločnosť“.

Teraz trochu k Youngovi a Stargate. Myslel som si, že Young ma veľkú perspektívu, hlavne v tejto šou. SG1 a SGA boli veľmi odlišné seriály ako SGU. Sám som bol veľký fanúšik SG1. Som rád, že ako herec robím iný druh seriálu. Štýl SG1 tu bol už 15 rokov. A ja som nechcel robiť tretiu verziu toho istého seriálu... Bola to pre mňa veľmi zložitá skúsenosť. Hlavne tento charakter... je to veľmi ťažké. Brad a Robert ma dostali na ich piesoček, a jedna z vecí, kvôli ktorej som sa rozhodol ísť do SGU, bol Robert Carlyle.

GW: Hral si už v peknej kope filmov, seriálov rôznych žánrov. Prežil si toľký čas vo Vancouveri, v seriáloch mimo Stargate. Máš sklon vyberať si role, ktoré by si chcel?
LF: Budem veľmi, veľmi úprimný. V mojej kariére som si toho veľmi nenavyberal. Bol som chlapec ktorý šiel na skúšku a dostal rolu. Zadarmo som toho dostal veľmi malo. Takže som herec, ktorý sa snaží zarobiť si na živobytie.

Ale na druhú stranu, snažím sa nájsť si charakter, ktorý ma v sebe ľudskosť, alebo niečo, čo som ešte nehral. Hľadám vhodné kritéria. Ja osobne sa nato dívam takto – „Je to niečo, čo som už robil? Alebo nie?“. A sci-fi bolo niečo čo som ešte nerobil.

Bol som v Star Trek: Voyager a po tejto skúsenosti som si povedal, že už nikdy nebudem robiť sci-fi. Ale to bolo hlavne preto, že som bol holografický strom, mal som na sebe latexový oblek 16 hodín, a nemohol som ísť ani na záchod. Bol som doslova uväznený, a to bolo šialené. Na túto prácu som sa ja, so svojou hyperaktivitou, priveľmi nehodil.


GW: Prinajmenšom si sa nehodil na ten strom. [smiech]
LF: Presne tak.

GW: Poďme sa porozprávať o kástingu na SGU.
LF: Na môj prvý kásting som šiel chorý, takže som si pomyslel „Tomuto môžeš povedať dovidenia...“ ale oni ma zavolali do ďalšieho kola. Keď som došiel na druhú skúšku, testovali nás s Robertom Carlylem a ďalšími troma hercami.

Takže som tam došiel, oni mi povedali aký druh seriálu chcú robiť, a mne sa to páčilo, povedal som si, že je to úžasné. Myslím, že mi to trvalo asi týždeň kým som si to uvedomil. Boli Vianoce a bolo skvelé mať túto rolu, no moja prvá reakcia bola „Som už dosť starý? Som dosť starý na to, aby som bol plukovník?“, no Brad Wright ma uistil „Samozrejme, bez problémov“. Poviem Vám, že toto som chcel, toto je pre mňa dar. Nezáleží na tom, aká ťažká je táto šou, nezáleží na tom, ako tvrdo musíte makať. Dôležití sú ľudia, ktorí si to vychutnávajú a sú sami sebou. Ľudia, ktorí to neberú s prílišnou vážnosťou a pracujú spolu, pomáhajú si.

A toto je niečo, v čo verím. Pretože moje skúsenosti, ktoré som získal kým som sa tu dostal, mi ukázali, že to nie je ľahké mať. A byť súčasťou tohto, tejto skupiny ľudí, to je pre mňa... Nemôžem ani vyjadriť aký som šťastný, že som súčasťou tejto „rodiny“.

Myslím, že to tak dobre funguje aj preto, že Brad a Robert boli súčasťou tejto rodiny dobrých 17 rokov. Takže som strašne rád, že môžeme byť súčasťou tejto rodiny my všetci. Títo noví ľudia, toto obsadenie, je to úžasne. Ľudia ako Robert Carlyle, ktorý je skvelý, skromný, starostlivý – no zároveň je aj brilantný herec. Toto je dar.

GW: Za chvíľu nám začína druhá séria, ale poďme sa porozprávať o Youngovi a celej prvej sérií. Keď sa nato tak pozrieš, od prvého dielu „Air, part 1“ po posledný „Incursion, part 2“, si spokojný s vývojom postavy a príbehu? Ak nie, ako by si chcel aby sa vyvinul? A ako podľa teba zvláda Young napätú situáciu medzi civilistami a armádou, aby udržal mier na Destiny?
LF: Pre Younga je podľa mňa výzvou byť na tej lodi, keď ste tam, tak si pomyslíte „Kur..“. Nie je to žiadna pekná, nablýskaná, relaxačná jazda, to mi verte.

A počas toho má aj svoje vlastné, osobné problémy. Až príliš neskoro si uvedomil to, že vzťah s jeho ženou si možno vyžadoval trošku viac pozornosti. A až príliš neskoro si uvedomil to, že by chcel byť otcom. A to dieťa ktoré čaká TJ – to preňho predstavuje novú iskru, to, žeby mohol byť otec, ho znovu nakoplo. Myslím si, že je to súčasť jeho duše.

Je ironické, že ma na nakrúcaní volajú „Tatko Šmolko“, aj keď som nato teraz hrdý. Ja si myslím, že Young je niečo ako rodič z 50.-tych rokov, ktorého ste ako decko nenávideli, no až neskôr ste zistil, že mu na vás vždy záležalo, a že sa o vás staral. On tam nie je preto, aby ste sa zasmiali, aby vám niečo odsúhlasil, je tam preto, aby splnil svoju robotu.

No za všetkým tým sa skrýva obrovský smútok. Keby ste naozaj boli na vesmírnej lodi, zápasili o svoj život, o holé prežitie, a vedeli by ste, že všetko na čom vám záležalo ste stratili, ešte k tomu ste veliteľ a musíte dávať pozor na posádku, postavili by ste sa pred zrkadlo a povedali si „Kto vlastne som? Čo sa to tu deje? Platia tu rovnaké pravidla ako na Zemi? Ak nie, mám právo ich zmeniť? Som ako naprogramovaný, čo sa to so mnou stalo?“ A všetky tieto otázky začínajú byť dôležité. V tejto sérií uvidíte ako Young narazí na úplne dno.

GW: Vyzerá to tak, že niekoľko rozhodnutí, ktoré urobil v minulej sérií boli nesprávne. Hlavne kvôli tomu stresu a vzťahu Telforda k ....
LF: Presne tak! Úplná pravda. Začína ukazovať nejaké tie trhliny. No jedná z vecí, ktoré milujem na tejto šou – je to vlastne Bradov a Robertov nápad – je, že sme zároveň protagonisti aj antagonisti, hrdinovia a zloduchovia. A práve táto dualita, ta dvojitosť ktorú máme ako postavy znamená, že nemôžeme byť jeden bez druhého. A niečo na tom je.

Zaujímavé je to, ako ľudia hovoria „Mám rád Younga. Počkať! Nie, nie, neznášam ho. Počkať... myslím, že je dobrý človek. Nie, je určite zlý!“ A znovu – takto to nie je len s Youngom ale aj s ostatnými postavami.

Young opustil Rusha na planéte, pretože si myslel, že ho nahradí Eliom. Povedal si „Môžem Rusha opustiť, preprogramovať Elia, a on zastúpi jeho miesto“ Lenže až neskôr si uvedomil, že Eli nie je pripravený. Je tu tá bezmocnosť, ktorú pociťuje Young. Pretože už nie je na Ikaruse, na pevnej zemi, kde má skutočnú kontrolu nad vecami, kde môže všetko ovládať. A na Destiny je veľa vecí, ktoré nemôže ovplyvniť, a myslím, že to ho poznačuje.

GW: Kvôli dlhému natáčaniu ako má SGU si herci vytvoria medzi sebou putá, myslíš, že sa to prenáša aj na obrazovky?
LF: Tak to sú podľa mňa dve odlišné veci. Myslím, že keby ľudia videli skutočné vzťahy medzi hercami, dosť by to ovplyvnilo. Sme tam najlepšími priateľmi. No na plátne musíme byť aj nepriatelia, aby sme vytvárali konflikty.

GW: Téma prvej série bola strata všetkého, čo vám bolo drahé, čo si myslíš, aká bude téma druhej série?
LF: Podľa mňa to budú pevnejšie vzťahy, práve kvôli tomu, čo si teraz povedal. Pevnejšie kamarátstva, ktoré nadviažete s ľuďmi po dlhšom čase. Na Destiny sme totiž nemali všetko od základov, nemali sme nič. Najprv sme potrebovali vzduch, potom vodu a jedlo.

A niečo bude aj na tom, že je to sci-fi. To vytvára otázky typu: Kto vlastne sme? Prečo tu sme? Aký to má zmysel? A je tu niečo zaujímavé aj na samotnej lodi. Očividne vám toho nemôžem povedať veľa, ale veľká časť druhej série bude práve o lodi – Destiny.

GW: Robert Knepper sa objavil ako týpek z Luciánskej Aliancie zvaný Simeon. Ako ho vnímaš?
LF: No, je to úžasný herec. Ak sledujete jeho kariéru... Nechcem povedať, že je to zloduch, ale jeho charakter...

GW: V Heroes bol famózny.
LF: Áno, je to famózny herec. Ja si myslím, že on robí to, že zastupuje hrozbu toho, čo by Luciánska Aliancia mohla urobiť niekomu ako plukovník Young. Človeku, ktorý chce chrániť svojich ľudí. Pre mňa stelesňuje hrozbu Luciánskej Aliancie.

GW: Donúti ťa znovu si dávať pozor.
LF: Presne tak. Dúfajme. Zaklopem na drevo...

GW: Chcel by si odkázať niečo fanúšikom SGU?
LF: V mojom mene, a v mene celého hereckého obsadenia by som Vám chcel poďakovať za podporu, ktorú nám prejavujete. Zato, že stále máte radi túto šou aj keď je možno iná, ako predchádzajúce. Sme Vám skutočne vďační, veľké „ďakujem“.



Rozhovor bol preložený a upravený z gateworld.net 
Rozhovor preložil Auruz