Stargate SG-1
SG-1 > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Atlantis
SGA > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy
Stargate Universe
SGU > o seriáli | epizódy | lexikon | postavy

Zabíja náboženstvo žáner scifi?

Nasledujúci článok je prekladom úvahy autorky Tiffany Vogt z Los Angeles. Redakcia sg.sk sa s celým textom síce nestotožňuje, za to z veľa postrehmi súhlasíme. Určite odporúčame prečítať každému scifi fanúšikovi. 

Keďže patrím k nadšeným scifi fanúšikom, seriály ako Battlestar Galactica, Caprica a Lost radím medzi moje najobľúbenejšie seriály. Ale nejako tieto seriály – v snahe aby boli atraktívne a moderné – sa stratili na ceste pri balansovaní ich extrémnej scifi mytológie.

Náboženstvo a politika sú želiezka v ohni v každej spoločnosti, ich používanie ako súčasť príbehu je riskantné. Keď sú použité opatrne, obe môžu byť excelentné nástroje na vyprovokovanie debaty, či povzbudenie príbehu. Ale keď sa používajú ľahkovážne, nehľadiac na dôsledky, môžu kompletne vykoľajiť alebo zatieniť aj tie najlepšie scifi seriály.

Lost bol považovaný za jeden z prvotriednych scifi seriálov modernej éry, bol výbornou ukážkou spojenia scifi s komerčnou televíznou drámou. Avšak za 15 minút, Lost dokázal stratiť sympatie divákov, ktorý verne pozerávali seriál šesť rokov. Miesto očakávaného epického finále, ukončenia boja medzi dobrom a zlom, vybral si inú cestu. Osadenstvo seriálu na konci sedí v kostolných laviciach, úctivo očakáva svetlo, ktoré ich víta.

Pamätám sa, že posledné minúty Lostu som pozeral so svojim otcom, a len sme sa čudovali. „Čo to do čerta je?“. Obaja sme veriaci, ale zo spomínaného ukončenia sme boli šokovaný a pohoršený. Ako sme počas rokov sledovali každú jednu kapitolu Lostu, nikdy nás nenapadlo, že by seriál mohol byť viac o náboženstve, ako o vedeckej fantastike.

Zničené časové línie, červie diery a dymové monštrum, to sú všetko elementy scifi. Príbeh nemal žiadne náboženské podtóny. Bol o skupine ľudí, ktoré prežila haváriu lietadla na záhadnom ostrove, ktorým sa dalo hýbať cez čas a priestor. Takže kde sa vzal koniec Lostu?

Do dnešného dňa som stále zdesený, že seriál nedopovedal fanúšikom príbeh, ktorý očakávali. Seriál mohol spojiť dve poškodené časové línie, či mohol vybrať úplne hocijakú. Miesto toho tvorcovia zvolili skok celého príbehu do sveta, kde duše čakajú svojich priateľov, aby sa mohli pohnúť ďalej.

 Písanie týchto viet mi príde úplne ako anti-Lost. Ale nemôžem si pomôcť, tento koniec predsa nepatril seriálu, ktorý som pozeral 6 rokov, o ktorom som bol schopný hodiny debatovať, o možnostiach ako sa dostať z toho prekliateho ostrova. 

Podobne rozčuľujúci bol aj koniec seriálu Battlestar Galactica, ktorý tiež zdôraznil náboženstvo v svojej poslednej hodine. Ako som pozeral absolútne ohromujúce zakončenie boja medzi ľudstvom a zlými Cylonmi v prvej hodine finále, z poslednej hodiny som bol úplne zmätený. Tá nám ukázala akou cestou sa vybrali jednotlivý kolonisti na Novej Zemi. Najviac ma prekvapilo zmiznutie Starbuck – ktorá mohla, aj nemusela byť anjelom – a posledná scéna s Head Baltarom a Head Šestkou, odohrávajúca sa v budúcnosti – ktorí tiež mohli, ale aj nemuseli byť anjelmi.

Battlestar Galactica bola vojenskou space operou, rozprávajúca o genocíde ľudskej rasy a o vzbúrených strojoch. A zrazu z toho bol príbeh o anjeloch. Oba seriály, Lost aj Battlestar Galactica sa fušovali a debatovali o rôznych bodoch náboženskej teológie, ale z ani jedného nemal divák pocit, že sleduje seriál o náboženstve. Jasné, že John Lock a Jack Shephard viedli veľa debát o viere verzus vede, počas šiestich rokov Loste. A tiež v BSG, jedným zo základných rozdielov medzi Cylonmi a kolonistami bola viera vo viac bohov, oproti monoteizmu.

Nedávno, seriál Caprica nazvaný aj ako prequel k Battlestar Galactice, tiež rozšíril svoj prienik do teologickej domény. Zatiaľ čo, Caprica mala povedať príbeh zrodu Cylonov, a ich príchodu k moci – od pauzy vo vysielaní sa seriál zamotal, zaplnil náboženskou vojnou. Hrdinka príbehu, Zoe chýbala v príbehu tak 75% času, zatiaľ čo náboženská fanatička sestra Clarice a vojaci Jedného získali väčšinu času.


Anjeli, očistec, peklo, monoteistické/polyteistické vojny – všetko z toho má miesto v scifi, pokiaľ ide len o element. Ale nemali by byť jadrom scifi príbehu. Spoliehať sa len na tieto elementy v skutočnej vedeckej fantastike slúži akurát na stratenie, znepriatelenie verných divákov.

Ak niekto sleduje terminátora, tak neočakáva, že nájde anjelov, ktorí manipulujú naše osudy. Ak niekto sleduje Doktora Who, neočakáva, že doktor sa jedného dňa prebudí a zistí, že jeho bývalá spoločníčka na neho čaká v nebi. Sú isté veci, ktoré evidentne do scifi nepatria. Potom to nie je vedecká fantastika, ale náboženská fantastika.

Preto, scenáristi moderných seriálov si musia uvedomiť, aký seriál píšu a pre koho. Bude ešte niekedy komunita fanúšikov scifi dôverovať Carltonovi Cusemu, Damonovi Lindelofovi, Ronaldovi D. Moorovi či Davidovi Eickovi, ak budú písať ďalší scifi seriál? Stratia fanúšikovia vieru v týchto ľudí, keď zistia, že nepíšu scifi seriály, ale len vlastné náboženské názory?

Je na čase, aby sa scifi vrátila do svojich koľají. Kde je veda? V dnešnej scifi chceme byť konfrontovaný s možnosťami čo ležia pred nami – možnosťami ako cestovanie časom, alternatívne vesmíry, mimozemský život či umelá inteligencia. Dajte nám viac tohto!

Nakoniec, práve o tom je vedecká fantastika. Chceme vidieť Cylonov a dymové monštrá. Nezabíjate vedu vo vedeckej fantastike (science in „science-fiction)!

Článok bol preložený a upravený z airlockaplha.

- Komentáre