Apop (Apofis)

Démon v podobe obrovského hada, nepriateľ boha slnka Rea. Stelesňoval nepriateľské sily a prekážky, ktoré ohrozovali plavbu "slnečnej lode" boha Rea na oblohe. Podľa egyptských predstáv bol aj ich príčinou: najmä ranného šera a večerného súmraku, tmavých mračien, zatmení a pod., proti ktorým musel Re každý deň bojovať. Ráno sa usiloval Reovi zabrániť, aby vystúpil nad východný obzor, cez deň sa pokúšal vypiť vodu, po ktorej plávala jeho loď a vytváral pieskové plytčiny, aby na nich uviazla, večer mu bránil zostúpiť za západné pohorie. Re ho síce vždy premohol: niekedy "prerezal svojou loďou jeho telo ako nožom", inokedy ho "spálil svojím ohňom", Apop však bez ohľadu na to vždy znovu proti nemu povstal. V tomto boji sa Re opieral nielen o svoju nepremožiteľnú silu a pomoc iných bohov, ale aj o pomoc kňazov, čo poznali čarovné zariekadlá, ktorými v kritických momentoch zneškodnili Apopove útoky.

Za túto činnosť museli byť ľudia kňazom obzvlášť vďační: veď bez ich zariekania by mohlo trebárs nevyjsť alebo spadnúť Slnko, ba mohol by sa zrútiť celý kozmický poriadok. Slovom a obrazom máme Apopa doloženého až z čias Novej ríše, no niet pochýb, že v predstavách Egypťanov existoval už prv. Jeho sídlo umiestňovali pôvodne za západné pohorie na okraj púšte, neskôr do podsvetia, kde sa stal pre zmenu nepriateľom boha Usira. V Neskorej dobe ho stotožňovali s bohom Sutechom, ktorý bol takisto Usirov nepriateľ. Plútarchos ho v spise O Iside a Osiridovi považuje za brata boha slnka Hélia, ktorý bojoval proti najvyššiemu bohu Diovi, ale napokon mu podľahol. Ako "Apopových synov" označovali Egypťania nepriateľských kočovníkov, ktorí prenikali z východných púští do nílskej delty. Značilo to asi dačo podobné, ako keď mi povieme "čertovi synovia".

Po grécky sa Apop volal Apópis. Apopových vyobrazení sa zachovalo veľmi mnoho, a to jednak na nástenných maľbách v hrobkách z Novej ríše, kde dosahuje dĺžku až 40 metrov, a jednak v ilustrovaných exemplároch Knihy mŕtvych. Zachovalo sa aj mnoho úryvkov z tzv. Apopových kníh, ako nazvali egyptológovia zbierky zariekadiel proti Apopovi z rozličných chrámov, ktoré sa mali denne odriekať.Boli to tajné knihy, lebo obsahovali okrem iného zarikadlá "ako sa zachrániť pred všemožným zlom" a "ako získať miesto svojho predstaveného". Najobsiahlejšia z nich pochádza z 11. roku vlády Alexandra II., t. j. z rokov 312-311 pred n. l. a jej autorom bol veľkňaz Sminis.